Disky II
V prvej časti sme si vysvetlili označenie diskov. V prípade začiatočníkov sa ale vždy stretávam s otázkou, kde si nájdu pripojený usb disk. Na identifikáciu disku môžeme použiť viac postupov. V prvom prípade je príkaz dmesg. Po pripojení disku do usb alebo iného konektoru uvidíte po zadaní príkazu dmesg podobný výstup:
### doplnit vystup
Druhá možnosť je identifikovať disky z pamäte a to výpisom súboru /proc/partitions
jano@srv2 ~ $ cat /proc/partitions
major minor #blocks name
252 0 15728640 sda
252 1 204800 sda1
252 2 15522816 sda2
jano@srv2 ~ $
Po pridaní nového disku sa vo výpise objaví ďalší disk.
jano@srv2 ~ $ cat /proc/partitions
major minor #blocks name
252 0 15728640 sda
252 1 204800 sda1
252 2 15522816 sda2
252 16 15728640 sdb
252 17 1528636 sdb1
jano@srv2 ~ $
Pridaný disk je v našom prípade /dev/sdb a vytvorená partícia /dev/sdb1. Ak nemáme automounter, ktorý funguje v grafickej nadstavbe, potom tento disk musíme pripojiť manuálne. Pripojíme ho príkazom mount do niektorého adresára. Pred pripojením je dobré zistiť akým typ súborového systému je na partícii, ktorú pripájame. Príkaz fdisk s príznakom -l vypíše jednotlivé partície,
root@srv2~ $ fdisk -l /dev/sdc
Disk /dev/sdc: 1000.2 GB, 1000204886016 bytes
255 heads, 63 sectors/track, 121601 cylinders
Units = cylinders of 16065 * 512 = 8225280 bytes
Sector size (logical/physical): 512 bytes / 512 bytes
I/O size (minimum/optimal): 512 bytes / 512 bytes
Disk identifier: 0x00000000
Device Boot Start End Blocks Id System
/dev/sdc1 1 121601 976760001 83 Linux
root@srv2 ~ $
V tomto prípade máme disk /dev/sdc a na ňom primárnu partíciu. Typ partície je Linux, ktorý je označený identifikátorom 83. Partícia je ext2 alebo ext3 prípadne už ext4. Všetky vymenované typy vychádzajú z jedného základu a sú medzi sebou kompatibilné. Práve tento typ partície je v linuxe ako štandard a preto sú podporované priamo jadrom. Pri pripojení tohto disku nie je nutné uviesť o aký typ sa jedná. Stačí teda zadať príkaz:
root@srv2 ~ $ mount /dev/sdc1 /mnt/disk
root@srv2 ~ $
Adresár /mnt/disk samozrejme musí existovať pred pripojením. Príkaz mount berie príznak -t, ktorý je ale nepovinný a za ním zadávame typ partície. Ak by sme mali naformátovaný tento disk inak ako ext, potom by nám mohol systém vrátiť chybu, že nepozná tento typ. Následne mu musíme priamo definovať pre pripojenie
root@srv2 ~ $ mount -t ntfs /dev/sdc1 /mnt/disk/
root@srv2 ~ $
Aby sme sa presvedčili, že máme disk pripojený, pozrieme si výpis z príkazu mount, alebo z príkazu df (disk free).
root@srv2 ~ $ mount | grep sdc
/dev/sdc1 on /mnt/disk type ext3 (rw)
root@srv2 ~ $ df | grep sdc
/dev/sdc1 998G 2G 996G 1% /mnt/disk
root@srv2 ~ $
Pred priamym odpojením napr. usb disku je nutné ho systémovo odpojiť. Ak disk neodpojíme, hrozí strata údajov. Zápis na disky totiž nejde priamo ale cez tzv. cache. Práve príkazom umount zasielame jadru linuxu aj príkaz na zápis zmien z cache na disk. Až po odpojení disku je možné odpojiť usb disk. V prípade príkazu umount je postačujúce zadať čo chceme odpojiť, alebo odkiaľ. Oba nasledovné príklady budú správne:
root@srv2 ~ $ umount /dev/sdc1
root@srv2 ~ $ umount /mnt/disk
root@srv2 ~ $
Po manuálnom pripojení disku sa po reštarte tento disk automaticky nepripojí. Systém musí mať zapísané v konfiguračnom súbore čo má kam pripojiť a samozrejme ďalšie možnosti. Tieto informácie sa píšu do /etc/fstab súboru. Fstab si popíšeme v samostatnom článku.
