Cesty v linuxe
Adresárová štruktúra linoxových a unixových systémov začína koreňovým adresárom. Pod ním sú všetky ďalšie podadresáre, ktoré majú svoj význam. Niektoré vybrané sú popísané v tabuľke.
	
		 
	Adresár Popis 
	
		 
	/ Koreňový adresár 
	
		 
	/bin Základné programy užívateľov 
	
		 
	/boot Súbory jadra, initramdisk, zavádzač grub 
	
		 
	/dev Súbory zariadení 
	
		 
	/etc Konfiguračné súbory 
	
		 
	/home Domovské adresáre užívateľov 
	
		 
	/lib Knižnice 
	
		 
	/proc Súbory v pamäti 
	
		 
	/root Domovský adresár root-a 
	
		 
	/sbin Binárne súbory potrebné pre správu systému 
	
		 
	/tmp Adresár pre dočasné súbory 
	
		 
	/var Súbory logov, web, pošta... 
	
		 
/usr Programy užívateľov 
	
Vyjadriť absolútnu cestu k akémukoľvek súboru môžeme tak, že zadáme plnú cestu k nemu počnúc koreňovým adresárom. Napríklad:
/home/jano/adresar/subor
Nie vždy je výhodné používať plnú cestu. Napríklad programátori nemôžu vedieť kde si rozbalíte ich program a tým pádom nie je možné definovať absolútne cesty k jednotlivým súborom, prípadne k skriptom. Preto sa využíva relatívna cesta. Relatívna cesta sa vyjadrí napríklad ak sa užívateľ jano nachádza vo svojom domovskom adresári nasledovne:
[jano@srv2 ~]$ ll adresar
total 0
[jano@srv2 ~]$
Adresár nezačína koreňovým adresárom a preto je vyjadrený relatívnou cestou. Keď ale vojdeme do neho a vypíšeme jeho obsah, naoko vyzerá, že je prázdny:
[jano@srv2 adresar]$ ll
total 0
[jano@srv2 adresar]$ ls -la
total 8
drwxrwxr-x 2 jano jano 4096 Feb 15 14:16 .
drwx—— 3 jano jano 4096 Feb 15 14:16 ..
[jano@srv2 adresar]$
V prípade výpisu ls -la, kde rozširenie -a vypíše aj skryté súbory, vidíme dva podadresáre:
adresár “.”
adresár “..”
Adresár “.” je tzv. statická linka na aktuálny adresár. Adresár “..” je statická linka na nadradený adresár. Vyjadriť relatívnu cestu k súboru je možné z domovského adresára minimálne tromi spôsobmi:
- adresar/subor
 - ./adresar/subor
 - ../jano/adresar/subor
 
Tretia možnosť už samozrejme nedáva veľký zmysel v našom prípade, ale v skriptoch prípadne v programoch sa veľmi často vyskytuje aj táto možnosť.
V praxi by sme vedeli využiť prechod do domovského adresára nasledujúcimi príkladmi. V našom prípade sa bude užívateľ jano nachádzať v /var/log.
- cd /home/jano
 - cd ../../home/jano
 - cd ./../../home/jano
 - cd ~
 - cd ~jano
 - cd $HOME
 - cd
 
Najjednoduchšie je použiť poslednú možnosť, pretože príkaz cd je prednastavený tak, že ak nezadáte žiadnu cestu, automaticky zadáva práve domovský adresár. Pomocou tildy ~ je možné ísť aj do domovského adresára iného užívateľa, ale samozrejme len vtedy ak máme práva na jeho domovský adresár. Túto možnosť vedia najlepšie využiť administrátori.
